Nezařazené

Netreba sa sťažovať

Je smutné, že si často tak málo uvedomujeme, v akom európskom luxuse si vlastne žijeme. Nielenže si to neuvedomujeme, ale často sa aj sťažujeme a pri hlbšom zamyslení by sme možno nakoniec prišli aj na to, že celkom neoprávnene. Je už akýmsi národným športom sťažovať sa na úroveň dopravy. Vlaky sú staré, autobusy pomalé, lietadlá nebezpečné. Možno by práve chronickým sťažovateľom prospelo, keby vyšli za hranice. Nemusia ísť priamo do Indie, hoci aj do niektorého iného ázijského štátu.

Inde sú na tom horšie

Viete, čo by si uvedomili? Že u nás je preprava osob na takej úrovni, že sa neoplatí vôbec ponosovať. V Indii sa zmestia do šesťmiestneho kupé minimálne dvadsiati domorodci a pár cudzincov k tomu a radšej nevedieť, v akých polohách dokážu celé hodiny cestovať. Alebo som zažila cestu autobusom do Kambodže, kde nás na hranici naložili do deväťmiestneho mikrobusu, ale bolo nás zhruba dvadsať. A to radšej ani nebudem hovoriť o technickom stave vozidla a cesty. Metrový kráter na vozovke bol totiž jeden z najmenších a keď sme dorazili do cieľa, všetci sme mali pocit, ako keby sme sa znova narodili. Tak čo myslíte, je to u nás zlé?

Netreba sa sťažovať
Ohodnoťte příspěvek